Perníky a medovníky
Kde bolo, tam bolo, boli raz jeden Janko a jedna Marienka a tí zablúdili v lese. Blúdili, blúdili, až kým nenašli perníkovú chalúpku. Dali sa zlákať omamnou vôňou perníka a …. zvyšok už poznáte. Už v tejto starej známej rozprávke nájdeme zmienku o jednom, hádam najznámejšom koláčiku, ktorého symbolický význam vekom vzrástol najmä v období adventu a Vianoc.
Ale pekne po poriadku. Medovník v jeho dávnej podobe poznali už v starom Egypte a v Ríme v časoch, kedy sa uctievali rôzne božstvá a obetovali sa im vzácne veci (medzi inými aj med, ako „nápoj bohov“ a medové koláče). V Ríme boli perníky súčasťou pôstneho jedla a servírovali sa k silnému pivu, neboli to však sladučké koláčiky ako ich poznáme dnes, skôr silne korenené sladkasté pečivo. Prvá zmienka o medovníku v dnešnom prevedení pochádza z Belgicka, odkiaľ sa veľmi rýchlo preniesla do nemeckého mesta Aachen a ak budeme metaforickí, tu začína európsky príbeh tradičného perníka.
Keďže na prípravu medovníkov bolo treba orientálne korenie, medovníky a ich výroba sa rozšírili najmä v hansovných mestách, resp.dôležitých obchodných križovatkách, kde prúdili vzácne tovary, ako napr. Korenie, z Orientu.
Dôležitým medzníkom v histórii medovníkov bolo vynájdenie kypriaceho prášku v 19.storočí, ktorý z dovtedy plochého a tvrdšieho medovníka spravil nadýchaný mäkký koláčik a umožnil vzniku nových variácií medovníka.
V susedných Čechách sa známy Pardubický perník vyrábal už od 16.storočia, veľký rozvoj perníkárstva však nastal v 18.storočí, kedy Mária Terézia udelila právo vyrábať perník (žeby predchodca dnešnej licencie?). Výrobcovia perníkov v Čechách sa kedysi volali celetníci, od čoho je odvodený aj dnešný názov jednej z pražských ulíc – Celetná. Rovnako odtiaľto pochádza aj názov perník – odvodený od českého pepř – peprník.
Strediskom pernikárov a výroby perníkov či medovníkov na Slovensku, resp.ešte v Uhorsku, bola Bratislava, kde bol založený aj prvý pernikársky cech. Neskôr sa pernikári rozšírili takmer do každého väčšieho mesta. V tých časoch sa perníky piekavali v nádherných, ručne vyrezávaných formách.
Ak sa pozrieme ešte o kúsok na východ, v Rusku je strediskom perníkov mesto Tula, kúsok od Moskvy. Tradičný ruský perník alebo medovník sa volá prianik (pryaniki) a pečie sa v tvare malých guľatých buchtičiek poliatych cukrovou polevou. História ruských perníkov siaha až do 9.storočia, kedy sa vyrábali len z ražnej múky, medu a šťavy z bobuľovitého ovocia.
Tradície
Pôvodne sa medovníky a perníky piekavali nielen v čase Vianoc, ale aj počas rôznych jarmokov alebo rôznych sezónnych osláv – festov. Veď viete si dnes predstaviť jarmok bez toho, aby tam bol krásny stánok plný maľovaných medovníkových srdiečok s vyznaniami lásky?
V minulosti však medovníky častokrát doslova zachraňovali životy. Vďake dlhej trvanlivosti tohot pečiva ich piekavali mnísy, odkladali ich na horšie časy a potom ich rozdávali tým najchudobnejším.
Dnes u nás perníky a medovníky dominujú Vianocam a bez nich si asi nevieme tieto sviatky predstaviť. V nemecky hovoriacich krajinách, kde má perník v Európe najdlhšiu históriu, začína sezóna perníkov a medovníkov už s príchodom jesene, obchody sa naplnia rozmanitými druhmi, ktoré na nás žmurkajú a už v októbri nám pripomínajú blížiace sa sviatky.
Čo to je perník /medovník
Podľa určitých definícií sa medovníkom mohol nazývať iba koláčik, ktorý obsahoval aspoň 50% medu. Zvyšok tvorila múka a nepridával sa žiaden cukor. V prípade perníka to nebolo také prísne, ale dôležité bolo samotné korenie (pepř), ktoré odlišovalo perník od medovníka.
Najčastejšie korenia, ktoré sa používajú do medovníkov sú: škorica, klinčeky, muškátový orech, zázvor, biele korenie, kardamom, aníz, koriander, nové korenie. Pomery jednotlivých korení sú rôzne, často sú výrobným tajomstvom majstrov pernikárov. Dnes už dostať aj na namiešané perníkové korenia, ale tí vynaliezavejší si ho možno vedia pripraviť sami podľa vlastnej chute.
Vďaka svojmu zloženiu majú tieto vianočné dobroty dlhšiu trvanlivosť ako akékoľvek iné pečivo, sú sladené prevažne medom a tým pádom môžeme ubrať klasického cukru. A časom nadobudli nespočetne veľa podôb, chutí, obmien a vzniklo množstvo druhov medovníkov a perníkov, že sa nám asi nikdy nezunujú.
Voňavé perníčky s bielou čokoládou
Vykrajované a cukrovou polevou cifrované medovníky, alebo ich jemnejšia verziu bez polevy, ale zato s kúskom mandle alebo orieška, či na plechu pečený voňavý perník poliaty poctivou vrstvou čokolády, typický norimberský perník s kandizovaným ovocím v ceste a pečený na oblátke, pardubický perník plnený lekvárom a poliaty bielou polevou, alebo malé „jednohubkové“ perníčky s čokoládou? Môžeme pokračovať, medovníkové pláty cesta plnené krémom, orieškové perníky, jemne štipľavé zázvorníky, korenisté medové keksíky Peparkakor zo Škandinávie, alebo holandské keksíky Spekulaas atď., atď.
Perník bez lepku
Možností a verzií je neúrekom. Prevedieme vás teraz svetom najvoňavejšieho pečiva na svete, ktoré aj keď napečiete v lete, v okamihu vám pripomenie Vianoce.
Medovník „na plech“ je asi najstaršou formou medovníka. Do cesta sa dáva med, vajcia, múka, koreniny, vyvaľká sa na plech a pečie sa v celku. Častokrát je vylepšený polovičkami mandlí alebo iných orieškov.
Klasický „hnedý“ medovník. Je to vlastne obdoba medovníka na plech, ale jednotlivé koláčiky sa vykrajujú pomocou vykrajovátok a potom sa jednotlivo pečú bez oblátky. Zvyčajne, na dva diely múky sa pridáva jeden diel cukru. Vo svojej výslednej podobe sú krásne lesklé, rôznych tvarov a častokrát zdobené a cifrované bielou alebo farebnou cukrovou polevou.
Vaflový medovník. Cesto tohto druhu medovníka obsahuje mleté mandle alebo orechy a pečie sa na oblátke. Známy norimberský perník je obdobou vaflového perníka. Do norimberského perníka sa do cesta dáva navyše pomleté kandizované ovocie, citróny alebo pomaranče a polieva sa čokoládovou alebo bielou cukrovou polevou.
Liaty perník na plech. Vôňa medovníkov / perníkov je tak podmanivá, že ľudia začali pridávať perníkove korenie alebo aspoň ich dominantné zložky do koláčov, ktoré nie sú medovníkmi v pravom slova zmysle. Tak vznikol napríklad perník na plech, ktorý je azda najjednoduchším koláčom, ktorý vám môže rozvoniať kuchyňu. Všetky prísady postupne zmiešate vo veľkej mise, vylejete na plech a upečiete. Fajnšmekri si môžu perník potrieť kyselkavým džemom a poliať čokoládovou polevou, ale chutí skvelo aj v svojej skromnejšej podobe.
Tak, teraz vám už celý náš tvorivý team spoločnosti NOVALIM praje pokojné, voňavé, bezlepkové a najmä radostné Vianoce, prežité s tými, ktorých máte najradšej.
Môj príbeh sa začal odohrávat zhruba pred rokom a pol. V priebehu dvoch dní sa mi môj doterajší život obrátil celkom naruby. Najskôr prišla skvelá správa, po šiestich rokoch sme čakali druhé dieťatko.Veľmi sme sa naň tešili. O deň neskôr mi telefonovali z alergológie, že mam prísť čo najskôr pre výsledky z bežných odberov. Medzi dverami mi sestrička oznámila, že mám s najväčšou pravdepodobnosťou celiakiu a mám ísť hneď na gastro vyšetrenie. Tam mi lekár vysvetlil, že s úplnou presnosťou môžme hovoriť o celiakii až po gastroskopii, ktorá ju neskôr aj potvrdila, ale s dodržiavaním prísnej bezlepkovej diéty musím vzhľadom k tehotenstvu začať okamžite! Podlomili sa mi kolená, ani neviem ako som prišla domov. Nie som typ človeka, ktorý sa zavrie do izby a plače, ale toto skutočne nešlo len tak ľahko stráviť. V najbližšom nákupnom centre som prechádzala od regálu k regálu a zhodnocovala, čo budem odteraz jesť, ale veľa toho nebolo. Aj dnes musím veľa surovín objednávať cez internet. Žijem v malom mestečku na Kysuciach, kde sú bezlepkové možnosti stravovania naozaj minimálne. Všetko si musím vyrábať doma, čo je niekedy problém, napr. keď ochoriem alebo sa mi proste nechce variť a piecť, tak nemám možnosť si to ísť niekam kúpiť… V hlave sa mi vynárali spomienky, ako sme raz s kolegyňou v lekárni listovali časopis pre celiatikov a bavili sa o tom aké to musí byť strašné. A zrazu som bola jednou z nich. Ale povedala som si, že asi to tak malo byť, že sa to muselo stať naraz, aby som s bezlepkovou diétou vôbec začala. Dieťatko mi dodávalo silu. Tak som sa teda horlivo pustila do varenia a pečenia, ale začiatky teda vôbec neboli ľahké. Bolo ťažké zorientovať sa tak rýchlo v spleti bezlepkových produktov a tiež chvíľu trvá, kým človek všeličo poskúša a zistí, čo mu najviac vyhovuje. Takmer všetky moje prvotiny putovali do koša, bola som sklamaná. Pridali sa silne tehotenské nevoľnosti a pár mesiacov som mala problém vkročiť do kuchyne a nieto ešte variť. Vtedy mi veľmi pomohla moja mama, ktorá sa mi snažila pripravovať bezlepkové jedlá. Potom kamarátka, s ktorou si zvykneme často telefonovať, a ktorá trpezlivo počúvala všetky moje ponosy a manžel, ktorý tiež začal bezlepkovo variť, presedlal na zdravšie stravovanie, veľa sa o tom so mnou rozprával a priviedol ma k tomu, aby som opať začala experimentovať. Navyše starší syn mi vždy veľmi rád pomáha v kuchyni. Potom už konečne prišli aj prvé úspechy a bezlepková knedľa, pizza, chlieb, rôzne koláče a dokonca aj torta boli na svete. Moja radosť bola nekonečná. Život s celiakiou síce nie je ľahký, ale tiež to nie je koniec sveta ako sa mi to zdalo na začiatku. Dnes som maminou dvoch úžasných, zdravých synov, stravujeme sa všetci aj “vďaka” mojej celiakii oveľa zdravšie než kedykoľvek predtým a dnes už s určitosťou môžem povedať, že všetko, čo sa nám v živote deje, má nejaký význam, aj keď nám sa to tak možno v prvej chvíli nezdá…Len sa netreba vzdávať. Ďakujem za možnosť napísať tento článok, uľavilo sa mi 
