Jesenná bezlepková kuchyňa s tekvičkami

Je čas jesene a okrem opadávania listov zo stromov, zbierania gaštanov a púšťania šarkana s deťmi sa nám toto ročné obdobie spája so Sviatkom všetkých svätých. Niektorí ich voláme “dušičky”, iní “všech svätých” a naše deti ich poznajú hádam najviac pod názvom Halloween. Väčšina z nás si myslí, že ide o názov amerického sviatku, ktorý sa rokmi udomácnil aj u nás. Nie je to celkom tak. Poďme spolu trochu nahliadnuť do histórie tohto sviatku.

Jesenná bezlepková kuchyňa s tekvičkami – Halloween

Halloween je slovo prevzaté z anglického výrazu “All Hallows Evening”, čo v preklade znamená predvečer všetkých svätých. Dnes ho viac registrujeme ako sviatok strašidiel a masiek, kedy deti chodia po susedoch zbierať sladkosti a dospelí si pripravujú večierky v kostýmoch. Najmä v Spojených štátoch amerických si ľudia tematicky zdobia svoje príbytky. Pôvod tohto sviatku je pohanský a v histórii by sme jeho vznik priradili k starému keltskému národu. V noci z 31. októbra na 1. novembra sa v dávnej minulosti Kelti lúčili s letom, ktoré spájali s bohyňou života. Rituálom, pri ktorom si obliekali strašidelné masky a maľovali sa, vítali zimnú vládu kniežaťa smrti Samhaina. Verili, že v túto noc sa duše mŕtvych vracajú do sveta živých. Neskôr, v období vládnutia katolíckej cirkvi, sa v zmysle zamedzenia sláveniu pohanských sviatkov, stal z keltského Samhainu “Sviatok všetkých svätých” a nasledujúci deň 2. november bol vyhlásený za “Sviatok všetkých duší”. Názov Halloween zaviedla protestantská cirkev až v 16. Storočí.

Azda najcharakteristickejším symbolom tohto sviatku je vydlabaná tekvica s podobou tváre, či už veselej, smutnej alebo až hrôzostrašnej. Horiaca sviečka alebo kahanec v jej vnútri celú strašidelnú atmosféru ešte viac posilňujú. Podľa legendy írsky národ pôvodne vyrezával desivé tváre do repy, a tie, osvetlené ohňom, mali nepokojné duše mŕtvych odohnať. Až neskôr repu nahradila “elegantnejšie” vyzerajúca tekvica. A pri nej sa chvíľku zdržíme. Chcete aj vy vedieť, čo všetko sa dá z tekvice vykúzliť a ako sa lepšie orientovať v jednotlivých druhoch? Čítajte ďalej.

Tekvice v kuchyni

Je to až neuveriteľné, ale existuje okolo 850 rôznorodých tekvicových druhov. Treba ale poznamenať, že do čeľade tekvicovitých patria aj rôzne druhy uhoriek, melónov, dyní či cukety, dokonca aj patizón. Väčšina z nich je určená na konzumáciu, ale pestujú sa tekvice aj na ozdobu. V našich končinách je bežne dostupných niekoľko chutných druhov, ktoré sa dajú využiť v slanej aj v sladkej kuchyni, vo varení i v pečení. Dokonca aj pre ozdobu a konzumáciu súčasne.

Okrem pôžitku z jedenia a kochania sa z výzdoby môžete ťažiť aj z jej zdraviu prospešných látok, ktoré obsahuje. Je plná vody, preto je vhodná pre redukčnú diétu. Vitamín C a betakarotén sú v nej zastúpené vo veľkom. Tekvice sú však bohaté aj napr. na vitamín E, ktorý pomáha z tela vylučovať toxíny, ďalej vitamíny skupiny B a z minerálnych a stopových prvkov sú prítomné predovšetkým draslík, selén, meď, železo a horčík. Keďže obsahuje aj značné množstvo vlákniny, vaše črevá ju určite ocenia. Ak sa pustíte do prípravy tekvice, určite nevyhadzujte jej semienka. Naopak, na sucho ich olúpané opražte na panvici a pridajte do šalátu či polievky. Sú totiž vzácnym zdrojom aminokyseliny tryptofán, ktorá pomáha aj v boji s depresiou. Ďalším zázračným produktom tejto všestrannej zeleniny je tekvicový olej. Jeho pravidelnou konzumáciou obohatíte svoj organizmus o prospešné nenasýtené mastné kyseliny a niektoré vitamíny a minerály, ktoré vaše telo potrebuje a nevie si ich samo vyrobiť.

Aby ste tekvice vedeli čo najlepšie zužitkovať, je dôležité vedieť, ako ich správne skladovať. Ak si pestujete vlastné, určite viete, že sa zbierajú so stopkou do prvých mrazov. Je nutné, aby tekvičky schli na teplom mieste po dobu približne dvoch týždňov a neboli uložené jedna na druhej. Tak sa predíde ich poškodeniu. Tekvice neobľubujú vlhko, potrebujú skôr sucho a teplotu do 20 stupňov.

Druhy tekvíc

Tekvica Hokkaido

V posledných rokoch si obľubu medzi ľuďmi získala práve táto tekvica, ktorá sa radí medzi veľkoplodé. Najčastejšie sa pestuje sýto oranžová až červenkastá odroda hokkaido, ktorá často nosí prezývku “gaštanová”. Jej plody sú optimálne veľké, vážia 1-3 kg a dajú sa dlho skladovať. Veľkou výhodou je jej tenučká šupka, ktorá sa nemusí pri tepelnej úprave odstrániť, lebo má podobne ako samotná tekvica príjemne sladkastú chuť. Z tekvice hokkaido pripravíte výbornú krémovú polievku, rozmixovanú ju môžete použiť aj ako prílohu – pyré. Jej dužina sa dá skvelo využiť pri bezlepkovom pečení do koláčov – cesto je z nej vláčnejšie a jej neutrálna chuť priveľmi neovplyvní ani chuť koláča. Výborná je aj len tak upečená v šupke s trochou byliniek a olivového oleja ako príloha alebo súčasť čerstvého šalátu.

Maslová tekvica

Zastupuje druh tekvice muškátovej. Jej tvar pripomína veľkú hrušku, ale chutí viac po orieškoch. Pre túto tekvicu je typická svetlá farba šupky – od mierne sivej cez krémovú až po žltkastý odtieň. Pod ňou sa ukrýva výrazne oranžová dužina, ktorá svojou konzistenciou pripomína štruktúru avokáda. Maslová tekvica obsahuje veľmi malé množstvo semien, čo vám ušetrí trošku času pri jej čistení. Skvelo sa hodí na restovanie či grilovanie, vynikajúco chutí ako príloha k červenému mäsu. Tak isto ako z tekvice hokkaido, aj z maslovej ľahko vykúzlite krémové pyré alebo chutnú polievku. Dá sa zapekať na sladko i na slano, a tiež použiť ako základ do omáčok alebo plniek.

jesenná bezlepková kuchyňa

Tekvica Goliáš

Už jej názov naznačuje, že ide o tekvicu druhu veľkoplodých. Môže dosahovať obrovských rozmerov (aj 30 kg), ale pochutnať si na nej môžete, až keď je úplne zrelá. Pod tenkou šupkou opäť nájdete veľké množstvo dužiny, ktorá obsahuje veľa vody. Práve vďaka veľkosti plodu a množstva lahodnej dužiny je tekvica Goliáš vhodná predovšetkým na prípravu džemov a zaváranín.

Špagetová tekvica

Jej plody majú hmotnosť v rozmedzí 1 – 3 kg. Farebná škála jej šupky sa pohybuje v odtieňoch krémovej, žltej a oranžovej. Dužina je veľmi chutná, no menej sladká ako napríklad dužina tekvice hokkaido. Práve podľa vzhľadu svojej dužiny je táto tekvica aj pomenovaná – po uvarení alebo upečení vlákna jej dužiny pripomínajú špagety. Je vhodná na plnenie a zapekanie, výborne chutí pripravená aj na pare. Jej špagetové vlákna vám po upečení v rúre spoľahlivo nahradia cestoviny alebo prílohu k mäsu. Všeobecne tento druh tekvičky patrí k najchutnejším vôbec.

A tu sú naše jesenné tekvičkové inšpirácie.