Život s celiakiou síce nie je ľahký, ale tiež to nie je koniec sveta

Prečítajte si štvrtý zaujímavý príbeh, ktorý nám poslala naša fanynka Marianna. Celiakia jej vstúpila do života v čase radostného očakávania nového potomka. Súdržná rodina jej ale pomohla a dnes sa “vďaka” celiakii všetci stravujú oveľa zdravšie. Máte aj vy podobnú skúsenosť? Podeľte sa s nami.

Dobrý deň  Môj príbeh sa začal odohrávat zhruba pred rokom a pol. V priebehu dvoch dní sa mi môj doterajší život obrátil celkom naruby. Najskôr prišla skvelá správa, po šiestich rokoch sme čakali druhé dieťatko.Veľmi sme sa naň tešili. O deň neskôr mi telefonovali z alergológie, že mam prísť čo najskôr pre výsledky z bežných odberov. Medzi dverami mi sestrička oznámila, že mám s najväčšou pravdepodobnosťou celiakiu a mám ísť hneď na gastro vyšetrenie. Tam mi lekár vysvetlil, že s úplnou presnosťou môžme hovoriť o celiakii až po gastroskopii, ktorá ju neskôr aj potvrdila, ale s dodržiavaním prísnej bezlepkovej diéty musím vzhľadom k tehotenstvu začať okamžite! Podlomili sa mi kolená, ani neviem ako som prišla domov. Nie som typ človeka, ktorý sa zavrie do izby a plače, ale toto skutočne nešlo len tak ľahko stráviť. V najbližšom nákupnom centre som prechádzala od regálu k regálu a zhodnocovala, čo budem odteraz jesť, ale veľa toho nebolo. Aj dnes musím veľa surovín objednávať cez internet. Žijem v malom mestečku na Kysuciach, kde sú bezlepkové možnosti stravovania naozaj minimálne. Všetko si musím vyrábať doma, čo je niekedy problém, napr. keď ochoriem alebo sa mi proste nechce variť a piecť, tak nemám možnosť si to ísť niekam kúpiť… V hlave sa mi vynárali spomienky, ako sme raz s kolegyňou v lekárni listovali časopis pre celiatikov a bavili sa o tom aké to musí byť strašné. A zrazu som bola jednou z nich. Ale povedala som si, že asi to tak malo byť, že sa to muselo stať naraz, aby som s bezlepkovou diétou vôbec začala. Dieťatko mi dodávalo silu. Tak som sa teda horlivo pustila do varenia a pečenia, ale začiatky teda vôbec neboli ľahké. Bolo ťažké zorientovať sa tak rýchlo v spleti bezlepkových produktov a tiež chvíľu trvá, kým človek všeličo poskúša a zistí, čo mu najviac vyhovuje. Takmer všetky moje prvotiny putovali do koša, bola som sklamaná. Pridali sa silne tehotenské nevoľnosti a pár mesiacov som mala problém vkročiť do kuchyne a nieto ešte variť. Vtedy mi veľmi pomohla moja mama, ktorá sa mi snažila pripravovať bezlepkové jedlá. Potom kamarátka, s ktorou si zvykneme často telefonovať, a ktorá trpezlivo počúvala všetky moje ponosy a manžel, ktorý tiež začal bezlepkovo variť, presedlal na zdravšie stravovanie, veľa sa o tom so mnou rozprával a priviedol ma k tomu, aby som opať začala experimentovať. Navyše starší syn mi vždy veľmi rád pomáha v kuchyni. Potom už konečne prišli aj prvé úspechy a bezlepková knedľa, pizza, chlieb, rôzne koláče a dokonca aj torta boli na svete.  Moja radosť bola nekonečná. Život s celiakiou síce nie je ľahký, ale tiež to nie je koniec sveta ako sa mi to zdalo na začiatku. Dnes som maminou dvoch úžasných, zdravých synov, stravujeme sa všetci aj “vďaka” mojej celiakii oveľa zdravšie než kedykoľvek predtým a dnes už s určitosťou môžem povedať, že všetko, čo sa nám v živote deje, má nejaký význam, aj keď nám sa to tak možno v prvej chvíli nezdá…Len sa netreba vzdávať. Ďakujem za možnosť napísať tento článok, uľavilo sa mi .

Marianna Bajáková