Rozdiel medzi tým, byť rýchlym a šikovným kuchárom a takým, ktorému varenie trvá, nesúvisí jednoznačne s umením variť. Samozrejme, skúsenosť s varením nie je nezanedbateľným faktorom, ale ide tu najmä o veci ako – mať správne zorganizovanú kuchyňu, pracovnú dosku, či kuchynské náradie. Odborníci z The America´s test kitchen dlhodobo analyzovali, ako byť čo najefektívnejším v kuchyni a doslova poraziť čas. A zrazu zistíte, že uvarenie vášho obľúbeného jedla vám može trvať o tretinu kratšie, ak ste dobre zorganizovaní.

Pozrime sa spolu na 10 rád, ako si skrátiť dobu varenia.

1. Začíname na čistom. Predtým, než sa pustíme do veľkého varenia, dbajme o to, aby sme mali čistú pracovnú plochu. Čistú nielen v zmysle umytú, ale aj odpratanú od nepotrebných vecí. Vyprázdnime si drez na riady, aby sme kam mali dávať použité veci, s ktorými budeme pracovať. A zároveň, upracme si pracovnú dosku, aby sme sa nezdržiavali neustálym psúvaním a prekladaním vecí, ktorú ani pri varení nepotrebujeme.
2. Prečítame si poriadne recept. Že je dlhý? Nevadí. Recept si čítame preto, aby sme mali predstavu nielen o surovinách, ktoré budeme potrebovať, ale aj aby sme si správne načasovali a naplánovali jednotlivé kroky počas varenia.
3. Rozohrejme si sporák – rúru. Nie je sporák ako sporák, niektoré potrebujú aj 15 minút na to, aby sa riadne rozohriali (hovoríme najmä o rúrach). Riadne a správne rozohriata rúra či sporák vám nielen pomôže jedlo rýchlejšie uvariť, ale aj zabezpečí, že jedlo sa zvytočne nevysuší počas doby čakania na správnu teplotu.
4. Pripravíme si všetky ingrediencie. Možno treba nechať maslo prejsť do izbovej teploty. Možno treba oddeliť vajíčka. Možno treba mať pripravenú očistenú zeleninu. Atď….veď to všetci dobre poznáme. Nechávať si tieto čiastkové práce na poslednú chvíľu sa neopláca.
   

   Ako poraziť čas v kuchyni

5. Pripravíme si správne kuchynské náradie. Každý recept sa oveľa ľahšie pripravuje, keď máme všetko náradie na dosah ruky. Ani netreba hovoriť, koľkokrát sa nám prevarili cestoviny, kým sme na poslednú chvíľu hľadali cedidlo…
   

   Ako poraziť čas v kuchyni

6. Neodbiehajme od varenia. Rýchle recepty častokrát vyžadujú prípravu jedla pri vyšších teplotách, preto by sme mali radšej trpezlivo sledovať jedlo, aby sa nepripálilo a podobne. Nechceme predsa kvôli chvíľke nepozornosti začínať odznovu…
7. Používame kuchynský časovač. A nehanbíme sa za to. Malé kuchynské stopky nám pripomenú to, čo nám môže pod záplavou práce ujsť – že treba vypnúť rúru, že treba znížiť teplotu alebo odstaviť panvicu z ohňa.
8. Merajme a vážme. Skúsenejší gazdovia a gazdinky vedia odhadnúť, koľko čoho treba do varenia či pečenia. Sú však recepty, kde sa priam vyžaduje dodržiavať presné množstvá a zaručujú tak, že váš výsledok bude bezchybný. Ak si navyknete merať či vážiť jednotlivé suroviny pri varení alebo pečení, zvyšujete tak šancu na úspech a vždy rovnako vysokú kvalitu výsledného jedla.
   

   Ako poraziť čas v kuchyni

9. Používame správne kuchynské náradie. Áno, áno, sitko s malými alebo veľkými okami nie je jedna a tá istá vec. Malá a veľká panvica pri príprave steaku rozhodne o tom, či budete mať dobrú večeru, alebo uvarený kus mäsa. Variť cestovinu v príliš malom hrnci nie je nikdy dobrý nápad. Metlička a vidlička sa síce rýmujú, ale pri šľahaní je jedna z nich o trochu lepšia…
10. Držíme sa receptu. Našou zásadou je, že každý recept, ktorý vám ponúkame, sme otestovali, preverili, vylepšili tak, aby sa vám z neho vždy podarilo to, čo sľubujeme. Najmä pri nových pokusoch je recept a jeho presné dodržiavanie dôležité. Pri dodržiavaní inštrukcií v recepte sa vyhneme zbytočným sklamaniam, ktoré môžu ľahko nastať. Lebo či chceme, či nie, varenie alebo pečenie sú malými vedami a aj zdanlivo nevinné zamenenie postupu môže z dobrého jedla spraviť jedlo podpriemerné.

Pomocou jednoduchých trikov a tipov sa môžeme spoločne naučiť, ako si ozdobiť jednoduchý koláč alebo tortičku a spraviť tak zo svojho diela niečo majstrovské.

Nepotrebujeme k tomu špeciálne náradie ani pomôcky, stačí čerstvé ovocie, základné suroviny na pečenie, prípadne hladký nôž alebo škrabka na zemiaky.

Citrónové koliečka : dodajú koláčom alebo tortám svieži vzhľad a slinky v ústach sa budú len tak zbiehať. Citrónové krúžky môžeme použiť na surovo bez úpravy alebo ich povaríme v cukrovej vode (kandizovanie) a poukladáme na koláč. Namiesto citróna možno použiť aj pomaranč. Dôležité je použiť ovocie ideálne v bio kvalite, keďže ho nešúpeme.

Citrónový koláč bez gluténu

Čokoláda: lesklá čokoládová poleva dodá akémukoľvek rezu schopnosť naštartovať chuťové bunky. Lebo veď – aj oči by jedli. Ak sa bojíte vyrábať si doma polevu, máme pre vás jednoduchý tip, s ktorým sa vám vždy podarí skvelá poleva. Do malého kastróliu dajte zovrieť 50 ml šľahačky a keď zovrie, zalejte ňou 100 g na kúsky nalámanej horkej čokolády. Rozmiešajte, kým sa čokoláda neroztopí a polejte ňou koláč. Poleva nestuhne do chrumkava, ostane však krásne lesklá a koláčiku dodá slávnostný šat.

Čokoládovo kávový metrový koláč bez lepku

Práškový cukor alebo kakao: Najjednoduchší spôsob ako vylepšiť vzhľad aj tých najjednoduchších koláčikov. Jemná vrstva cukrového alebo kakaového prášku dodá koláčom tajomný vzhľad a z obyčajne vyzerajúcej bábovky môže byť zrazu snehová kráľovná.

Kokosové hobliny alebo orechy: Ak vám ostane za hrsť orechov či kokosových hoblín alebo strúhaného kokosu, určite ich nevyhadzujte. Môžete ich použiť najbližšie, keď budete piecť nejaký koláč alebo tortu. Napríklad na čokoládovej poleve vyzerajú kokosové hobliny veľmi efektne. Opražené oriešky zas nielen rozvoňajú koláčik alebo tortu, ale jej aj dodajú ďalšie chuťové vylepšenie.

Čerstvé ovocie: Využime to, čo nám sezóna práve ponúka. Čerstvé ovocie, bylinky, lístky. Aj najjednoduchší rýchly koláč ku káve bude vyzerať krajšie, keď k nemu naservírujeme čerstvé jahôdky, či ho okrášlime lístkom mäty alebo medovky.

Snehová pena: toto je možno trochu náročnejší spôsob, výsledok je však o to efektnejší. Ak vám ostali vaječné bielky, teraz je ten správny čas použiť ich. Vyšľahajte ich do tuha s lyžicou kryštálového cukru, pomocou zdobiaceho vrecka ich naneste na koláč a zapečte krátko v rúre, kým sa špičky snehu nezačnú farbiť do hnedasta. Budete sami prekvapení, ako noblesne bude zrazu váš ovocný koláč vyzerať – ale aj chutiť.

Kde bolo, tam bolo, boli raz jeden Janko a jedna Marienka a tí zablúdili v lese. Blúdili, blúdili, až kým nenašli perníkovú chalúpku. Dali sa zlákať omamnou vôňou perníka a …. zvyšok už poznáte. Už v tejto starej známej rozprávke nájdeme zmienku o jednom, hádam najznámejšom koláčiku, ktorého symbolický význam vekom vzrástol najmä v období adventu a Vianoc.

Ale pekne po poriadku. Medovník v jeho dávnej podobe poznali už v starom Egypte a v Ríme v časoch, kedy sa uctievali rôzne božstvá a obetovali sa im vzácne veci (medzi inými aj med, ako „nápoj bohov“ a medové koláče). V Ríme boli perníky súčasťou pôstneho jedla a servírovali sa k silnému pivu, neboli to však sladučké koláčiky ako ich poznáme dnes, skôr silne korenené sladkasté pečivo. Prvá zmienka o medovníku v dnešnom prevedení pochádza z Belgicka, odkiaľ sa veľmi rýchlo preniesla do nemeckého mesta Aachen a ak budeme metaforickí, tu začína európsky príbeh tradičného perníka.

Keďže na prípravu medovníkov bolo treba orientálne korenie, medovníky a ich výroba sa rozšírili najmä v hansovných mestách, resp.dôležitých obchodných križovatkách, kde prúdili vzácne tovary, ako napr. Korenie, z Orientu.

Dôležitým medzníkom v histórii medovníkov bolo vynájdenie kypriaceho prášku v 19.storočí, ktorý z dovtedy plochého a tvrdšieho medovníka spravil nadýchaný mäkký koláčik a umožnil vzniku nových variácií medovníka.

V susedných Čechách sa známy Pardubický perník vyrábal už od 16.storočia, veľký rozvoj perníkárstva však nastal v 18.storočí, kedy Mária Terézia udelila právo vyrábať perník (žeby predchodca dnešnej licencie?). Výrobcovia perníkov v Čechách sa kedysi volali celetníci, od čoho je odvodený aj dnešný názov jednej z pražských ulíc – Celetná. Rovnako odtiaľto pochádza aj názov perník – odvodený od českého pepř – peprník.

Strediskom pernikárov a výroby perníkov či medovníkov na Slovensku, resp.ešte v Uhorsku, bola Bratislava, kde bol založený aj prvý pernikársky cech. Neskôr sa pernikári rozšírili takmer do každého väčšieho mesta. V tých časoch sa perníky piekavali v nádherných, ručne vyrezávaných formách.

Ak sa pozrieme ešte o kúsok na východ, v Rusku je strediskom perníkov mesto Tula, kúsok od Moskvy. Tradičný ruský perník alebo medovník sa volá prianik (pryaniki) a pečie sa v tvare malých guľatých buchtičiek poliatych cukrovou polevou. História ruských perníkov siaha až do 9.storočia, kedy sa vyrábali len z ražnej múky, medu a šťavy z bobuľovitého ovocia.

Tradície

Pôvodne sa medovníky a perníky  piekavali nielen v čase Vianoc, ale aj počas rôznych jarmokov alebo rôznych sezónnych osláv – festov. Veď viete si dnes predstaviť jarmok bez toho, aby tam bol krásny stánok plný maľovaných medovníkových srdiečok s vyznaniami lásky?

V minulosti však medovníky častokrát doslova zachraňovali životy. Vďake dlhej trvanlivosti tohot pečiva ich piekavali mnísy, odkladali ich na horšie časy a potom ich rozdávali tým najchudobnejším.

Dnes u nás perníky a medovníky dominujú Vianocam a bez nich si asi nevieme tieto sviatky predstaviť. V nemecky hovoriacich krajinách, kde má perník v Európe najdlhšiu históriu, začína sezóna perníkov a medovníkov už s príchodom jesene, obchody sa naplnia rozmanitými druhmi, ktoré na nás žmurkajú a už v októbri nám pripomínajú blížiace sa sviatky.

Čo to je perník /medovník

Podľa určitých definícií sa medovníkom mohol nazývať iba koláčik, ktorý obsahoval aspoň 50% medu. Zvyšok tvorila múka a nepridával sa žiaden cukor. V prípade perníka to nebolo také prísne, ale dôležité bolo samotné korenie (pepř), ktoré odlišovalo perník od medovníka.

Najčastejšie korenia, ktoré sa používajú do medovníkov sú: škorica, klinčeky, muškátový orech, zázvor, biele korenie, kardamom, aníz, koriander, nové korenie. Pomery jednotlivých korení sú rôzne, často sú výrobným tajomstvom majstrov pernikárov. Dnes už dostať aj na namiešané perníkové korenia, ale tí vynaliezavejší si ho možno vedia pripraviť sami podľa vlastnej chute.

Vďaka svojmu zloženiu majú tieto vianočné dobroty dlhšiu trvanlivosť ako akékoľvek iné pečivo, sú sladené prevažne medom a tým pádom môžeme ubrať klasického cukru. A časom nadobudli nespočetne veľa podôb, chutí, obmien a vzniklo množstvo druhov medovníkov a perníkov, že sa nám asi nikdy nezunujú.

Voňavé perníčky s bielou čokoládou

Vykrajované a cukrovou polevou cifrované medovníky, alebo ich jemnejšia verziu bez polevy, ale zato s kúskom mandle alebo orieška, či na plechu pečený voňavý perník poliaty poctivou vrstvou čokolády, typický norimberský perník s kandizovaným ovocím v ceste a pečený na oblátke, pardubický perník plnený lekvárom a poliaty bielou polevou, alebo malé „jednohubkové“ perníčky s čokoládou? Môžeme pokračovať, medovníkové pláty cesta plnené krémom, orieškové perníky, jemne štipľavé zázvorníky, korenisté medové keksíky Peparkakor zo Škandinávie, alebo holandské keksíky Spekulaas atď., atď.

Perník bez lepku

Možností a verzií je neúrekom. Prevedieme vás teraz svetom najvoňavejšieho pečiva na svete, ktoré aj keď napečiete v lete, v okamihu vám pripomenie Vianoce.

Medovník „na plech“ je asi najstaršou formou medovníka. Do cesta sa dáva med, vajcia, múka, koreniny, vyvaľká sa na plech a pečie sa v celku. Častokrát je vylepšený polovičkami mandlí alebo iných orieškov.

Klasický „hnedý“ medovník. Je to vlastne obdoba medovníka na plech, ale jednotlivé koláčiky sa vykrajujú pomocou vykrajovátok a potom sa jednotlivo pečú bez oblátky.  Zvyčajne, na dva diely múky sa pridáva jeden diel cukru. Vo svojej výslednej podobe sú krásne lesklé, rôznych tvarov a častokrát zdobené a cifrované bielou alebo farebnou cukrovou polevou.

Vaflový medovník. Cesto tohto druhu medovníka obsahuje mleté mandle alebo orechy a pečie sa na oblátke. Známy norimberský perník je obdobou vaflového perníka. Do norimberského perníka sa do cesta dáva navyše pomleté kandizované ovocie, citróny alebo pomaranče a polieva sa čokoládovou alebo bielou cukrovou polevou.

Liaty perník na plech. Vôňa medovníkov / perníkov je tak podmanivá, že ľudia začali pridávať perníkove korenie alebo aspoň ich dominantné zložky do koláčov, ktoré nie sú medovníkmi v pravom slova zmysle. Tak vznikol napríklad perník na plech, ktorý je azda najjednoduchším koláčom, ktorý vám môže rozvoniať kuchyňu. Všetky prísady postupne zmiešate vo veľkej mise, vylejete na plech a upečiete. Fajnšmekri si môžu perník potrieť kyselkavým džemom a poliať čokoládovou polevou, ale chutí skvelo aj v svojej skromnejšej podobe.

Tak, teraz vám už celý náš tvorivý team spoločnosti NOVALIM praje pokojné, voňavé, bezlepkové a najmä radostné Vianoce, prežité s tými, ktorých máte najradšej.